Daň z príjmov právnických osôb 2015

Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Právnickými osobami v súlade s § 18 Občianskeho zákonníka sú:

  • združenia fyzických a právnických osôb,
  • účelové združenia majetku,
  • jednotky územnej samosprávy,
  • iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Združeniami fyzických a právnických osôb sú najčastejšie obchodné spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť, právnická osoba založená podľa práva EÚ) a družstvá. Ich podrobnú úpravu obsahujú  príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Osobitnú skupinu právnických osôb z pohľadu zákona o dani z príjmov predstavujú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie definovaní v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.  

Predmet dane

Predmetom dane právnických osôb je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

Predmetom daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane   

Príjmy, ktoré nie sú u právnickej osoby predmetom dane, vymedzuje § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ide o:

  • príjem získaný z podielu zaplatenej dane,
  • príjem získaný darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka), okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka),
  • podiel na zisku (dividenda) v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka, vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,
  • vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti,
  • podiely na výsledku podnikania vyplácané  po zdanení tichému spoločníkovi,
  • príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane. 

Daňové výdavky

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Daňové výdavky upravuje § 19 zákona o dani z príjmov.

Základ dane

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

  • u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
  • u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
  • u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
  • u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve) a nerozhodne sa postupovať podľa prvých dvoch bodov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane

  • zvýši o sumy, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
  • upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrňované do základu dane,
  • upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.

Sadzba dane

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2014 je 22%.

Sadzba dane vyberaná zrážkou je 19%. S účinnosťou od 1. marca 2014 sadzba dane vyberaná zrážkou je 35%, ak príjmy zdaňované zrážkou sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.

Sadzba dane zrážaná na zabezpečenie dane je 9,5% alebo 19% z peňažného plnenia. S účinnosťou od 1. marca 2014 sadzba dane zrážaná na zabezpečenie dane  je 35% z peňažného plnenia, ak platiteľ dane vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.

Daňová strata

S účinnosťou od 1.1.2014 možno daňovú stratu daňovníka odpočítať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

Upozornenie: Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká.

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.

Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka, alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka, alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

Preddavky na daň

Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Platenie preddavkov na daň právnickej osoby upravuje § 42 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby sa platia správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň, zaplatené na zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Zdroj: www.financnasprava.sk